Pochybnosti súdu verzus pochybnosti o súde

In dubio pro Kočner

Pochybnosti súdu verzus pochybnosti o súde
In dubio pro Kočner

Obsah dostupný jen pro předplatitele.
Přihlásit se můžete zde.

Pokud nemáte předplatné, nebo vám vypršelo, objednat si ho můžete zde.

Obsah dostupný jen pro předplatitele.
Předplatné můžete objednat zde.

Pokud nemáte předplatné, nebo vám vypršelo, objednat si ho můžete zde.

Podľa staručkej kritiky svätého Augustína je štát bez spravodlivosti iba bandou zlodejov. Lenže, čo ak právny štát omilostí zlodeja (či objednávateľa vraždy) pre nedostatok dôkazov, a to presne v duchu rímskej poučky, že v pochybnostiach má súd rozhodnúť v prospech obvineného (in dubio pro reo)? Napätie medzi týmito dvomi vetami sa dá na Slovensku krájať.

Takmer nikto nepochybuje, že Kočner je vinný z objednania vraždy Jána Kuciaka vo februári 2018, pri ktorej bola neplánovane zavraždená aj jeho snúbenica Martina Kušnírová. A súčasne platí, že väčšina zainteresovaných si nemyslí, že by sudcovia senátu rozhodovali pod tlakom peňazí, mafie či zločincov v bielych golieroch. Skôr naopak, sudcovia sa tlaku vzopreli, a to zo strany verejnosti a médií. Problém je, že niekde popri tom sa stratila spravodlivosť, a práve o ňu celý čas ide.

Ak chce niekto pochopiť labyrint procesu s vrahmi Kuciaka a Kušnírovej, premotivované médiá nie sú vždy najlepším vodítkom. Treba mať pre to isté pochopenie, Kuciak bol predsa novinár, ale on sám podobné chyby v svojej práci nerobil, jeho metódou bola skôr presnosť v detailoch, ako presilené tvrdenia a titulky. Proces s Kočnerom je napriek všetkému jedným z najdôležitejších spoločenských procesov na Slovensku, jeho dopad občas predčí aj dopad parlamentných volieb, ktoré zmietli predchádzajúcu vládnu ekipu.

Jedinečným spôsobom to ukázala tzv. Threema, mobilná aplikácia, cez ktorú komunikoval Kočner so svojimi kumpánmi a ku ktorej by sa polícia nikdy nedostala, keby tento dôkaz neposkytol vyšetrovateľom Peter Tóth, čudesný „hrdina“ celej kauzy. (Pôvodne novinár pochádzajúci z prostredia tajnej cirkvi, ktorý bol jedným z najdôležitejších píšucich kritikov Mečiara, neskôr splynul s prostredím tajných služieb, začal organizovať rôzne spravodajské hry, aj s tými, ktorých predtým kritizoval, až sa nechal najímať ľuďmi ako Kočner.) Tisícky správ z Threemy sú ako Pandorina skrinka, vyplavili divoké podoby zločinu, podvodov, vydierania v podnikateľskom svete a kontaktov, ktoré sú špinavšie, ako tušili hoc aj bývalí ministri vnútra. Kdesi na konci zostala už len nádej, ako v gréckom mýte.

Kočner sa stal symbolom, ktorý ďaleko predčil realitu. Pred voľbami o ňom vznikol film s názvom Sviňa, produkoval ho istý Rudolf Biermann, českému publiku známy tým, ako bulvárne spackal film o Janovi Masarykovi. S Kočnerom urobil ešte niečo horšie, urobil z neho grázla, ktorý riadi celú krajinu, kde sú pre neho všetci ako poskokovia na telefóne. Niečo tak megalomanské sa vymykalo aj predstavám tohto reálneho kriminálneho narcisa.

Proces s Kočnerom, Zsuzsovou a vrahmi Jána Kuciaka začal v januári tohto roku, napriek korone mal rozsudok padnúť v auguste, sudcovia však tesne predtým ohlásili mesačný odklad na začiatok septembra. A 3. 9. celá krajina híkla úžasom. Kočner a Zsuzsová neboli uznaní vinní z objednania si vraždy.

Hoci polícia pôvodne predpokladala iný scenár, v septembri 2018 boli zadržaní páchatelia, jeden z nich – Zoltán Andruskó – začal s vyšetrovateľmi spolupracovať. Označil sa za sprostredkovateľa a povedal, čo sa stalo. Dostal 15 rokov. Ako druhý začal s políciou spolupracovať Miroslav Marček, strelec a vrah. Dostal 23 rokov. Tretí z nich, Tomáš Szabó, si vypočul svoj trest až teraz: 25 rokov. Dôkazy, priznania, všetko do seba zapadalo. Boli odsúdení Kuciakovi vrahovia? Áno.

Problém nastal s usvedčením objednávateľov vraždy, ktorými mali byť Marián Kočner a Alena Zsuzsová. Súd ich na začiatku septembra nedokázal uznať vinnými. Sudkyňa trestného senátu Špecializovaného súdu Ružena Szabová čítala odôvodnene rozsudku trojice sudcov vyše hodiny. Základný argument znel, že na základe predložených dôkazov nebola jednoznačne preukázaná vina Kočnera a Zsuzsovej. V odôvodnení zaznie niekoľko banálnejších (odkaz na niektoré šifry a emotikony v komunikácii v Threeme) aj vážnych tvrdení, napr. analýza toho, ako niektoré nepriame dôkazy popierali výpoveď hlavného svedka (Andruskó). Nesedel deň prevzatia úplatku, čas, kedy mal dôjsť k návšteve trezoru, resp. vyplateniu odmeny za vraždu, problematicky prebehlo rozpoznávanie fotiek, použitých na identifikovanie Kuciaka a podobne. Sudkyňa Szabová fakticky povedala, že ak by Kočnera a Zsuzsovú súd odsúdil, mali by takmer istotu, že by ich Najvyšší súd pre tieto chyby v nepriamych dôkazoch oslobodil.

Preto zvolili sudcovia opačnú cestu, ktorá viedla k tomu, že Kočnera a Zsuzsovú neodsúdili, čo viedlo k odvolaniu prokuratúry na Najvyšší súd, ktorý môže celý proces vrátiť späť a požiadať o doplnenie dokazovania viny obvinených. Najvyšší súd však môže rozhodnutie aj potvrdiť, aj tu však existuje ešte jedna poistka, a tou je špeciálne dovolanie ministerky spravodlivosti. Sudcovia Špeciálneho súdu rozumne riskujú. Najmä ak platí, že Kočner je už odsúdený prvostupňovým súdom v inej veci (falšovanie zmeniek) na 19 rokov, a hoci sa odvolal, z väzenia sa už tento kriminálnik (57) nedostane. Skôr bude čeliť ďalším žalobám. A okamžite po prepustení bola opätovne za iný trestný čin zadržaná aj Zsuzsová.

Aby to však nebolo úplne jednoduché, jeden problém v rozhodnutí Špecializovaného súdu je: Ide práve o Zsuzsovú, Andruskó priamo svedčil proti nej, že si u neho objednala vraždu. Kočner bol chytrejší, ale voči Zsuzsovej bol priamy aj nepriame dôkazy. Je to jediná štrbina, ktorá spochybňuje inak racionálny prístup.

Žiadny vrcholný politik nespochybnil rozhodnutie súdu, žiadny nemobilizuje na konšpiráciách, hnutie Za slušné Slovensko nezvolalo žiadny míting, krajina sa nepolarizuje, skôr ticho čaká. A súcití s rodičmi zavraždených mladých ľudí. Napriek spoločenskému sklamaniu svedčia reakcie o istej zrelosti. Proces pokračuje. A Slovensko sa za posledné dva roky stáva spravodlivejším štátom.

Jaroslav Daniška, slovenský novinář, v RTVS moderuje diskusní pořad Do kríža a v rozhlase program o kultuře K2

16. září 2020